Leden 2017

Ty žiješ svoj život.

10. ledna 2017 v 15:19 | Lady Cicuš
Po týždni sa teda opäť vidíme. Som rada, že si s vami môžem pokecať.
Mám trošku hektické obdobie a na vine je, že sa nachádzam uprostred víru skúšok. Dnes mám prvú skúšku úspešne za sebou a na prvý krát, čo sa mi veľmi páči. Avšak sa nesmiem poddať oslavám, pretože ma čakajú ešte tri skúšky a dve opravy seminárnych prác.
Som síce optimista , ale v tejto chvíli musím byť aj realista. Čo sa vám snažím povedať týmto dlhým úvodom? Budem sa hlásiť raz alebo dva krát do týždňa. Podľa toho ako mi vyjde čas počas učenia.
Teraz môžem pokojne prejsť k téme dnešného článku. Prosím pohodlne sa usaďte a užite si dnešný deň aj s nízkymi teplotami. :D :D

Na ploche svojho notebooku mám jeden citát.
"Vytrvalosť znamená pokračovať, keď už všetci ostatní skončili."
Tieto slová sú vyryté do štítkov môjho ex. Dala som mu ich pred rokom na Vianoce. Bolo to z dôvodu, že sa mi páčilo jeho zmýšľanie, veci, ktoré robil, ciele, za ktorými šiel. Tak ľahko sa nevzdával, bol vytrvalý a mal obrovskú silu. A to nielen fyzickú, ale aj vnútornú. (Nebudem si tu vylievať srdce a písať na neho ódy. Ospravedlňujem sa).
Opäť poviem niečo zo svojho života na vysokej. Nie je to med lízať, ako to prezentujú filmy alebo seriály. Je to o drine, odriekaní, vytrvalosti, psychickej a fyzickej sile. Netvrdím, že si na vysokej neužijete a nespoznáte nových ľudí. Práve naopak. Spoznáte mnoho výnimočných ľudí, ktorí vás nejako poznačia a niečím prispejú do vášho života. Užijete si aj zábavu. Avšak počas skúškového obdobia sa vám všetko zráta a preveria sa nielen vedomosti, ale aj vaša vytrvalosť. Zažijete rôzne situácie, ktoré vás môžu posunúť o krok vzad a môžete si myslieť, že ste skončili.
Napríklad doma zažívam mamine nálady, keď na mňa neustále tlačí, aby som si dokončila školu. Myslí si o mne, že ten hlúpy titul nezískam. Viete si teda predstaviť, ako toto zmýšľanie pôsobí na mňa. Občas to chcem vzdať, ale som typ človeka, ktorý keď niečo začne chce to silou mocou dokončiť, nech sa deje čokoľvek. Nevzdám sa len preto, že mama si o mne niečo myslí a dáva mi to nepriamo najavo.
Občas sa nad tým pozastavujem a posúva ma to vždy dva kroky dozadu. Snažím sa kráčať vpred, avšak sú chvíle, kedy chcem odísť zo školy.
V tom si však spomeniem, prečo som šla na vysokú. Šla som sem kvôli tomu, že som sa chcela niečo nové naučiť, získať skúsenosti, nájsť nových ľudí.
Zatiaľ sa mi darí všetko, čo som chcela. Aj keď to ide pomaly, ale ide to. Nevzdám sa len preto, že ma niekto potrebu sa zbavovať podľa neho nepotrebných ľudí ( narážam na profesorov " docentov"). Aj ja som potrebná, aj ty si potrebný. Všetci sme nejako dôležití. Ale nikto si to neuvedomuje. Prečo? Pretože dávame na reči tých "potrebných".
Prestaňme a poďme si za svojimi cieľmi a snami. ( prečo je tam bodka a nie výkričník? Pretože výkričník znamená, že to musíš a bodka, že to chceš).
Je to na tebe, či sa im poddáš alebo vstaneš, pozrieš sa im do očí a usmeješ sa.
Každí z nás má nejaký problém, ktorý je "neriešiteľný", opak je však pravdou. Všetko sa dá vyriešiť, len to treba chcieť. Je nutné nájsť v sebe silu, stať zo zeme a začať kráčať po svojej ceste. Na to, aby si niečo dokázal, musíš niečo preto urobiť. Hovorením si : " A ja to nezvládnem. Na to nemám. Prečo som tu? Aha, ako to ostatným ide a mne? Bože, to sa nedá. Má to vôbec zmysel?...."
Dosť!
Toto je tvoj život, tvoja cesta, tvoja voľba.
Jediný súper, s ktorým každý deň bojuješ si ty sám a tvoje myšlienky. Nie myšlienky iných, ich názory, postoje. Nie. Si to ty s kým bojuješ. Oni ťa neposúvajú o krok späť. To ty!
Ty si pripúšťaš ich pi*oviny. Ty sa necháš ľahko ovplyvniť názormi ostatných. Nechávaš ich za seba rozhodovať.
Povedz stačí!
Nájdi v sebe vnútornú silu, ktorá ti dá energiu ráno vstať a povedať " Dnes to bude skvelý deň." Prečo bude ten deň skvelý? Pretože urobíš niečo pre seba. Urobíš krok z tieňa a začneš si užívať tú nádheru okolo seba.
Objav v sebe potenciál. Baví ťa kresliť? Tak kresli. Spievaš? Spievaj. Rád si vymýšľaš príbehy? Napíš ich. Je to tvoja voľba kým budeš.
Nepáči sa to niekomu? No a čo!
On nežije tvoj život, nebojuje tvoj boj, neprehráva tvoje vojny a ani ich nevyhráva, nerieši tvoje problémy. Ti ty!
Tak vstaň a choď si za svojim snom. Cestuj, užívaj si.
Ja som sa zaťala a idem si po titul Bakalár. A dostanem ho. Nech sa deje čokoľvek. Mám aj iné sny, ale roztriedila som si ich podľa svoji priorít. Jediné čo chcem je dosiahnuť všetko čo chcem ja a nie čo chcem niekto iný. Pretože je to môj život, nie ich.

Lady Cicuš

Prázdne zvuky

5. ledna 2017 v 0:56 | Lady Cicuš
Prajem vám prakticky dobré ráno. Nemôžem spať, pretože mi už dlhšie niečo leží na mojej duši. Podelím sa s vami s mojou skúsenosťou zo školy a aj s mojím názorom . Prajem vám krásny deň a užite sneh, ak sneží vo vašom meste. U nás je len zamrznutý sneh, takže sa nemôžeme guľovať. :D Nevadí, aj tak ma čakajú skúšky, na ktoré sa musím psychicky a aj vedomostne pripraviť :D
Určite sa aj vám stalo, že ste sa stretli s osobou, ktorá urobila niečo, čo ste vôbec nepredpokladali. Máte rôzne skúsenosti s ľudskou demenciou, ktorá môže človeku občas zobrať dych.
Ľudská hlúposť nemá hranice. Moja teta, a aj mama hovorievajú, že ak by debilita kvitla, ľudia by chodili zakvitnutí ako čerešne.
Mám skúsenosť z vysokej. Popravde to bolo pred mesiacom, keď mi jeden vyučujúci povedal, že ma nepripustí ku skúške.
Poviem to od začiatku, aby ste si lepšie predstavili, čo sa mi stalo a čo chcem tým to článkom povedať.
Prednedávnom som mala na hodinu lexikológie z nemčiny urobiť referát a prezentáciu. Vyučujúci si to avšak vždy rozmyslel. Najskôr chcel od nás referát, potom seminárnu prácu. Chcel tam mať poznámky pod čiarou, odkazy, odseky, a podobne. Nakoniec z toho vyšla nejaká kombinácia. Niečo medzi seminárnou prácou a referátom.
Podľa mňa niečo také ani neexistuje. Som jediná, ktoré tento predmet neurobila. Každému povedal, čo sa mu na jeho práci nepáči. Verte mi mal veľa výhrad a bol to jeden z tých, ktorým sa nič nepáčilo, a aj keby na tej práci bolo niečo dobré on si to nevšimne.
Snažila som sa svoju prácu urobiť, čo najlepšie, ale nakoniec sa mi to aj tak nepodarilo.
Ako som povedala neurobila som tento predmet. Osobne sa ma to dotklo, pretože mi nedal ani len malú šancu, aby som prácu prepracovala. Každému z mojich spolužiakov dal prepracovať ich prácu, dostali šancu si ju opraviť. A mne povedal, že každý debil môže dostať titul.
Keď teda každý debil môže mať titul prečo vlastne študujem? Ešte aj dnes ma to irituje. Z toho dôvodu, že viem, že mám na to, aby som prešla tento predmet.
Jediné, ktorým nekomentoval práce boli Ukrajinky. On s nimi dokonca počíta s bakalárskou prácou. Nevedia po nemecky, všetko sa učia naspamäť, vôbec nerozumejú vykladanému učivu. Úprimne ani ja, ale rozumiem aspoň pointu bez toho, aby som sa musela na skúšku učiť všetko do slova do slova. Nemám rada tento princíp učenia.
Irituje ma to, že nejaká Ukrajinka, ktorá nevie nič sa dostane k bakalárke o niečo bližšie, ako nejaký priemerný Slovák. A to len preto, že za cudzincov majú školy viac peňazí, tak si ich tam chcú udržať.
Mám pocit, akoby sme my boli niečo menej.
Vysokoškolský systém funguje na princípe podplácania, na tom ako človek vyzerá, odkiaľ pochádza, na základe sympatií. Ak nie som niekomu sympatická, tak má so mnou problém a vyhodí ma zo skúšky a ani neberie do úvahy moje vedomosti.
Na vysokú školu som šla z toho dôvodu, aby som sa zlepšila v tom, čo chcem niekedy v budúcnosti robiť, aby som nadobudla skúsenosti a istotu. Študujem preto, lebo chcem byť dobrá v profesii, ktorú som si zvolila a chcem sa ňou živiť. Neštudujem preto, aby mal niekto voči mne sympatie. Od vyučujúceho vyžadujem to, aby mi venoval svoje vedomosti a nie svoje sympatie.
A ak si niekto myslí, že mu roztiahnem nohy alebo ho podplatím len , aby ma pustil ku skúške tak to teda brzdite. To ho radšej pošlem do prdele, akoby som sa mala znížiť k niečomu podobnému.
Nemám rada ak ma ľudia posudzujú len na základe toho, čo vidia a ani sa so mnou neporozprávajú a nezistia kto som.
Možno si práve myslíte, že sa tento článok nehodí na tému týždňa, ale ak si pod zvukom predstavíte prázdne slová, ktoré vychádzajú z úst hlúpych a namyslených ľudí. Tak môžem tvrdiť, že sa tento článok na tému týždňa hodí.
Od hlúpych ľudí nemôžeme očakávať, že z nich vylezie niečo zmyslu plné a inteligentné. Rovnako ako zo systému, ktorý funguje len na základe prázdnych slov, ktoré produkujú títo ľudia. Úprimne ani vám by sa nepáčilo ak by vám nedali možnosť ukázať to, že daný predmet ovládate.
Najhoršie je na tom to, že sa vám ešte vysmejú do xichtu a nemajú zábrany. Čiže zvuky, ktoré vydávajú sú pre mňa už len bezduché mrmlanie, ktoré nemá zmysel počúvať.
Nechápem tento systém, prečo sa vzájomne odsudzujeme a nedáme si príležitosť ukázať to, čo sa v nás skrýva?
Prečo fungujeme len na základe peňazí, sympatií, konexií?
To nemôžeme fungovať na princípe benevolencie? Prečo z nás vychádzajú len bezduché myšlienky. Sú to len prázdne zvuky, ktoré nemajú zmysel. A ak sa nájde niekto kto je iný hneď ho spoločnosť zašliapne.
Nepochopila som zmýšľanie tohto vyučujúceho, ktorý mi nedal šancu.
Najlepšie bolo, keď mi ešte povedal, že nevadí ak neurobím skúšky šak môžem ísť na inú školu. Som druháčka ak by som teraz šla na druhú školu tak by som bola sprostá. Prečo? Pretože nemám peniaze na dokončenie školy. A platiť štátu za to, aby som bola vzdelaná ma už rozhodne nebaví. Vyhlasujeme, že máme bez platné školstvo, ale sú to len bezduché zvuky vychádzajúce z úst politikov.
Viem odbiehala som od témy, ale v podstate to všetko so sebou súvisí. Jedno nadväzuje na druhé. A v našom slovenskom systéme jedny prázdne slová sú prepojené z ďalšími.
V prípade ak máte niečo na vašom srdiečku, tak sa pokojne so svojou myšlienkou podeľte. Budem len rada.

Lady Cicuš

Predstavujem sa

4. ledna 2017 v 23:04 | Lady Cicuš

v Volám sa
Dajte mi chvíľočku. Na to, aby som mohla triezvo uvažovať musím urobiť jednu veľmi podstatnú vec. A tou je si dať dole podprsenku. :D :D :D Tak a je hotovo. Môžem pokojne rozmýšľať nad témou tohto týždňa. :D :D
Prepáčte za taký okázalý vstup, ale nevedela som akoby som začala. Takže sa ospravedlňujem za svoj trápny pokus o humor.
Na začiatok mi dovoľte predstaviť sa. Prosím volajte ma Lady Cicuš. Som študentkou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Študujem na Filozofickej fakulte, odbor tlmočenie a prekladateľstvo zo slovenského jazyka do nemeckého.
Budem úprimná nie som najlepšia v nemčine, ale snažím sa zlepšovať a pevne verím, že sa mi podaríúspešne dokončiť ročník a dostať sa k bakalárskemu titulu. Aj keď o ten titul mi nejde, stále čakám na to, aby som sa dostala v predmetoch do sféry tlmočenia a prekladania. Zatiaľ som len v teoretickej časti.
Čo sa týka charakteristiky mojej osobnosti, som taká, akou chcem byť. Pevne verím, že vám funguje vaša predstavivosť. Prečo?
Pretože chcem, aby ste si ma predstavili ako len chcete. Vo vašich predstavách môžem byť vysoká blondína alebo bruneta, po prípade nízka brunetka. Možno som modrooké živelné dievča alebo som zeleno oká divoška. Môžem byť aj tichá ako myšky a radšej stojím v tieni, z ktorého pozorujem dianie okolo seba. Pokojne si ma predstavte ako energickú babu so zmyslom pre humor alebo ako lenivú mačku, rozvalenú na posteli. Možno som roztržitá, hravá, prítulná. Alebo som zahrabaná v knihách a snažím sa objaviť nové svety a možnosti.
Je to len na vás, nebudem obmedzovať vašu fantáziu. Viete ako sa hovorí fantázií sa medze nekladú. Nebudem vám hovoriť kto som. Aspoň zatiaľ nie. Dôvodom je moja opatrnosť. Najskôr sa oťukám vo svete blogov. A možno potom ti poviem niečo o sebe.
Ale zatiaľ nechám pracovať tvoju myseľ.

vLady Cicuš